Zlato v histórii ľudstva
Zlato je súčasťou ľudskej spoločnosti od nepamäti, teda od chvíle, keď prvým zručným obyvateľom planéty Zem učaroval tento hrejivo žiariaci kov. Najstarší známy zlatý poklad pochádza z 5. tisícročia pred naším letopočtom a bol objavený vo Varne v Bulharsku. Len pre predstavu, približne v tomto období ľudia vynašli napríklad koleso.
Počas nasledujúcich tisícročí patrili zlaté poklady k prestíži panovníkov, môžeme si vybrať napríklad Tutanchamonovu zlatú pohrebnú masku z 2. tisícročia pred naším letopočtom alebo mýtické zlaté poklady civilizácie Inkov. A to je, samozrejme, len zlomok dych vyrážajúcich zlatých pokladov po celom svete!
Kleopatra sa vraj kúpala v zlate a používala ho ako pleťovú masku. V staroveku a stredoveku sa verilo, že má liečivé účinky a jeho používanie bolo výsadou kráľov a šľachty. Zlaté plátky sa používali na výzdobu stredov chrámov a kostolov, obrazov a kníh. Niektoré boli dokonca písané zlatom.
Zlato znamená bohatstvo, prestíž a krásu.

Zrod zlata
Obrovská vesmírna energia, ktorá vzniká pri zrážkach neutrónových hviezd a výbuchoch supernov - tu môžeme hľadať zrod atómu zlata.
Toto zlato, ktoré vzniklo vo vesmíre, sa počas formovania našej planéty postupne dostalo na Zem. Veľká časť zlata sa pravdepodobne dostala hlboko do vnútra Zeme počas formovania jadra.
Významné množstvo zlata sa na povrch Zeme dostalo prostredníctvom neskorších zrážok meteoritov v období nazývanom „neskoré ťažké bombardovanie“, približne pred 4 miliardami rokov. Takto sa zlato dostalo na zemskú kôru, kde ho môžeme ťažiť.
Výskyt, vlastnosti a využitie zlata
Teraz však k teórii a praktickým aspektom zlata ako kovu. Zlato sa vo svete považuje za vzácny prvok a vďaka svojim špecifickým vlastnostiam je jedným z najžiadanejších kovov vôbec.
Je to chemicky veľmi odolný kov a z fyzikálneho hľadiska je veľmi cenený v elektronike, práve pre svoju vysokú odolnosť voči korózii a nízky prechodový odpor.
So zlatom sa tak stretávame nielen v šperkárstve, platidlách či investičných príležitostiach, ale aj v elektronike, medicíne či sklárstve. Snáď najzaujímavejšie je určite využitie zlata pri objavovaní vesmíru, teda pre špecifické požiadavky vesmírnych konštrukcií v NASA.
Medzi najväčších producentov zlata patrí Juhoafrická republika, USA, Austrália, Čína, Peru, Rusko a Kanada. Aj v Českej republike sa vyskytujú zlatonosné žily, presne v stredných Čechách, Jeseníkoch a v okolí Kašperských Hôr.
Karáty
Slovo karát pochádza z latinského kerátion, čo je v preklade meno semien svätojánskeho chleba, teda karobu. Tieto semená patrili v dávnych dobách ako ustálené platidlo s danou, teda nemennou váhou a v dobe rímskej sa nimi vážili práve zlaté mince.Odtiaľ výraz karát, keď jedna minca rýdzeho zlata vážila 24 karátov, teda tu vzniklo určenie, že najrýdzejšie zlato má 24 karátov.


24 karátové zlato
Najčistejšie 100% vyniká svojou oslnivo jasnou, teplou žltou farbou. Najčistejšie však neznamená nutne najlepšie. Toto zlato je mäkké a ľahko tak môže podľahnúť okolitým vplyvom, ako je poškriabanie či ohnutie.
22 karátové zlato
Okrem 14kt a 18kt najčastejší druh zlata pre šperky. Stále však platí, že odbor šperkárstva radšej využíva 18kt a 14kt zlato pre jeho väčšiu tvrdosť a teda odolnosť.
22 karátové zlato obsahuje 91,7% rýdzeho zlata, jeho značka je teda 917/1000.
21 karátové zlato
Obsahuje 21 častí rýdzeho zlata (87,5%) a zvyšná 12,5% časť je tvorená kovmi ako striebro, zinok, nikel, paládium či meď. Toto zlato je veľmi obľúbené v Spojených arabských emirátoch a Saudskej Arábii.
20 karátové zlato
Používané predovšetkým v Ázii. Obsahuje 20 častí rýdzeho zlata a 4 časti legovaných kovov, teda 83% zlata a 16,7% pridaných kovov. Tými sú najčastejšie meď, striebro, nikel alebo zinok. Vďaka týmto pridaným kovom je zlato oveľa odolnejšie.
18 karátové zlato
V súčasnom šperkárskom odvetví sa jedná o veľmi obľúbené zlato. Zmes 75% rýdzeho zlata a 25% pridaných kovov tvorí oveľa silnejšie a odolnejšie zlato, ktoré je stále veľmi vysoko hodnotené. Šperky s 24kt zlatom sú už vhodné na bežné nosenie a stále si držia krásnu farbu rozpáleného slnka.
14 karátové zlato
V Českej republike najnižšie možné zlato na trhu a zároveň takmer výlučne predávané. Áno, každý štát má podľa vlastných zákonov určené, aké zlato s akou rýdzosťou možno uvádzať na ich trh a Česká republika si ako jedna z mála v EÚ drží vysoké štandardy. 14 karátové zlato obsahuje 58% rýdzeho zlata a 42% ďalších kovov, stále nimi sú už spomínané striebro, meď, nikel či zinok. Toto zlato má bledšiu žltú farbu ako 18 karátové, avšak odolnosťou je oveľa výhodnejšie. Vhodné na každodenné nosenie aj pri aktívnejšom štýle života, ako je šport či manuálne činnosti. Zároveň cenovo dostupnejšie ako zlato vyšších hodnôt.
9 karátové zlato
Zlato s obsahom 37,5% zlata s prímesou striebra 24,5% a medi 20% a v malom zastúpení aj ďalšími kovmi. Vďaka menšiemu percentu zlata v zliatine je odolnejšie, a práve vďaka jeho odolnosti a dostupnejšej cene sa stalo veľmi obľúbeným napríklad práve pre snubný prsteň, čo je šperk, ktorý musí odolávať každodenným vplyvom. Aj toto zlato majú niektoré štáty v obľube a nájdete ho na plochách šperkárstva. Ide napríklad o Slovensko, Anglicko či Kanadu. V ČR 9 karátové zlato nekúpite, avšak pokiaľ oň budete mať záujem, stačí zájsť k našim susedom do Rakúska, Nemecka či na už spomínané Slovensko.

Ďalšie možné počítanie rýdzosti zlata je na tisíciny, kedy je rýdzemu zlatu pridaná hodnota 1000. Stručne a číselne: 24kt = 1000, 22kt = 917, 20kt, 18kt = 750, 14kt = 585, a 9kt = 375. Tieto značky možno nájsť aj na šperkoch ako jedno z potvrdení ich rýdzosti. Predtým, ako šperk putuje na puncový úrad na puncovanie, musí mať toto označenie už od výrobcu.
Karáty | 24 | 22 | 21 | 18 | 14 | 9 | 8 |
Tisíciny | 1000/999 | 1000/917 | 1000/875 | 1000/750 | 1000/585 | 1000/375 | 1000/333 |
Podiel zlata | 99% | 91,7% | 87,5% | 75% | 58,5% | 37,5% | 33,3% |
Je dôležité nezamieňať si jednotku rýdzosti karát (značka kt) a hmotnostnú jednotku carat (značka ct), ktorá sa používa v klenotníctve pre drahokamy alebo perly.
Punc
O značke rýdzosti sme už hovorili, ale čím sa líši od puncovej značky? Puncová značka je definovaná ako špeciálna značka potvrdzujúca kvalitu tovaru, ktorú vydáva len určený certifikovaný úrad, v Českej republike Puncový úrad.
Každá krajina má svoje vlastné požiadavky a predovšetkým puncové zákony, ktorými sa puncové značky riadia. Tie sa líšia nielen svojím prevedením (zobrazením na značke), ale aj pravidlami puncovníctva. V Českej republike puncový zákon stanovuje, že každý zlatý šperk s váhou nad 0,5 g musí byť označený puncovou značkou. V niektorých krajinách je váha na punc posunutá napríklad až nad 1 g (napr. Maďarsko).
Na zlatom šperku zakúpenom v Českej republike nájdete výrobnú značku (v našom prípade SILV), značku zodpovednosti výrobcu (v našom prípade SGO v drahokame), rýdzosť v tisícinách - v Českej republike najnižšia 585 (pre 14kt) a puncovú značku - napr. pre 14kt zlato v Českej republike hlava kačice.
Každá voľná časť šperku musí byť vždy označená puncovou značkou, takže ak máte napríklad náhrdelník s príveskom, retiazka aj prívesok by mali byť označené puncovou značkou. Opäť však len v prípade, že každá časť váži viac ako 0,5 g a je oddeliteľná (t. j. prívesok sa dá odopnúť a uchovávať samostatne).

Okrem českých puncových značiek Česká republika uznáva aj puncové značky členských štátov EÚ, ktoré sa v týchto krajinách používajú od 1. mája 2004 (vstup Českej republiky do EÚ), a novšie puncové značky. Tieto puncové značky však museli byť skontrolované a uznané ako rovnocenné s našimi. Preto sa napríklad neuznávajú puncové značky z Francúzska, keďže niektorými puncovými značkami môžu vo Francúzsku puncovať aj niektorí výrobcovia. Niečo, čo je v Českej republike absolútne nemysliteľné. V dôsledku toho sa uznávajú puncové značky Estónska, Fínska, Chorvátska, Írska, Cypru,
Litvy, Lotyšska, Maďarska, Malty, Poľska, Portugalska, Slovenska, Slovinska a Veľkej Británie. V prípade Maďarska sa v roku 2006 zmenili puncové značky, takže sa uznávajú dve puncové značky, 1. 5. 2024 - 31. 12. 2005 a od 1. 1. 2006.
Puncové značky ČR sú uznávané vo všetkých krajinách Európy.
Puncové konvencie a uznávanie puncových značiek v Európe
Presný názov tejto medzinárodnej konvencie je Dohovor o kontrole a označovaní predmetov
z drahých kovov - The Convention on the Control and Marking of Articles of Precious Metals (Hallmarking Convention), skrátene sa ujalo označenie "Konvencia".
Každý členský štát tohto dohovoru môže vyvážať do ostatných členských krajín tovar označený svojimi „konvenčnými“ značkami, ktoré sú uznané ako platné. Členmi konvencie sú Rakúsko, Česko, Dánsko, Fínsko, Chorvátsko, Írsko, Izrael, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko, Švajčiarsko a Veľká Británia.
Špeciálne značky puncových úradov
Môžeme sa s tým stretnúť napríklad vo Veľkej Británii či Fínsku, kde je viac puncových úradov a každý z nich má potom ešte svoju špeciálnu značku prikladajúcu k puncom.

Uznané puncové značky niektorých štátov

Staré zlato a staré puncy
Našli ste alebo zdedili šperky, o ktorých máte dojem, že by mohli byť zo zlata, ale sú bez puncovej značky? Nie je problém si ich nechať overiť na Puncovom úrade a nechať dodatočne opuncovať. Áno, aj ako bežný občan máte túto možnosť.
Pokiaľ ste naopak našli šperk s puncom, ktorý nezodpovedá aktuálnym českým značkám, je možné, že ste objavili starší skvost.
Ako sa menili vlády, menili sa samozrejme aj zákony a s nimi často aj puncové značky. V priloženej tabuľke nájdete puncy, s ktorými sa historicky môžete stretávať. Existujú rôzne obdoby podľa miest, v ktorom boli značky vydané, ale to by sme zabiehali už do príliš veľkých podrobností. Každého, koho táto problematika zaujíma a chcel by do nej preniknúť hlbšie toho radi odkážeme na webový portál Puncového úradu.

Rôzny kov – rôzna cena
Aká bude váha identického šperku v prevedení zo zlata v rôznych váhach karátov v porovnaní so striebrom alebo platinou? To vám vysvetlí nižšie priložená tabuľka.
Striebro |
9kt zlato |
14kt zlato |
18kt zlato |
22kt zlato |
24kt zlato |
Platina |
|
---|---|---|---|---|---|---|---|
Striebro |
1,00 |
1,11 |
1,31 |
1,50 |
1,73 |
1,87 |
2,08 |
9kt zlato |
0,90 |
1,00 |
1,18 |
1,36 |
1,59 |
1,72 |
1,88 |
14kt zlato |
0,76 |
0,85 |
1,00 |
1,14 |
1,29 |
1,40 |
1,59 |
18kt zlato |
0,67 |
0,74 |
0,88 |
1,00 |
1,15 |
1,25 |
1,34 |
22kt zlato |
0,58 |
0,63 |
0,78 |
0,90 |
1,00 |
1,08 |
1,21 |
24kt zlato |
0,53 |
0,58 |
0,72 |
0,83 |
0,94 |
1,00 |
1,11 |
Platina |
0,87 |
0,96 |
1,14 |
1,30 |
1,49 |
1,62 |
1,00 |
Žlté, biele, ružové a ďalšie
Ako iste viete, pri nákupe zlatých šperkov sa nemusíte obmedzovať iba na klasickú žltú farbu. Áno, je stále pravdepodobne najobľúbenejšie, ale biele zlato začína žltému úspešne „šliapať na päty“. Napríklad v Amerike je veľmi obľúbené na snubné prstene. Mimo týchto dvoch sa ale ešte môžeme stretnúť s ružovým (občas nazývaným červeným), zeleným či čiernym zlatom.
A ako tieto špecifické farby vznikajú? Samozrejme pridaním ďalších kovov do 24kt zlata. Celý tento proces je vysoko sofistikovaný a nazýva sa legovanie.
Žlté zlato
Stále je to najobľúbenejší odtieň zlata. Najrýdzejšie 24kt zlato vás doslova očarí svojou plnou, teplou žltou farbou. Samozrejme, čím nižšia je rýdzosť, tým sa odtieň mení. Pre laika sú však drobné farebné nuansy medzi 14kt a 18kt zlatom sotva badateľné. Výrobcovia zlatých šperkov vyrábajú svoje šperky v rôznych odtieňoch žltého zlata pre rôzne krajiny. Z historických dôvodov majú zlaté šperky vyrobené v Českej republike mierne nazelenalý odtieň, ktorého číselné označenie nájdete pod číslom 320.
V západných krajinách naopak preferujú sýtejšiu žltú farbu, ktorú preferujeme aj u nás v SILVEGO.
V 18kt zlate nájdete 75% zlata (preto označenie 750), 15% striebra a 10% medi. Tento pomer sa potom následne navyšuje s nižšou rýdzosťou, teda u 14kt zlata sa jedná o pomer 58,50% zlata (preto označenie 585), 30% striebra a 11,5% medi. Pri 9kt už „len“ 37,5% zlata, 42,5% striebra a 20% medi.
V Českej republike kúpite zlato s najnižšou rýdzosťou 14kt zlata a priamo v SILVEGO si môžete vybrať mnoho krásnych šperkov, či už náušnice, retiazky, prívesky alebo prstene.
Biele zlato
Zlato s krásnou žiarivo bielou farbou je zvyčajne drahšie ako žlté zlato. Je to spôsobené prímesami, ako je palladium alebo platina, ktoré dodávajú zlatu bielu farbu. Palladium a platina sú vzácne, veľmi drahé kovy, oveľa drahšie ako meď alebo striebro.
Samozrejme, závisí to od karátov, takže 14kt biele zlato bude lacnejšie ako 18kt žlté zlato, pretože obsahuje menší podiel rýdzeho zlata. V súčasnosti sa biele zlato zvyčajne ešte pokrýva tenkou vrstvou rhodia, vďaka ktorej je šperk odolnejší voči poškriabaniu a je ešte žiarivejší.
Biele zlato bolo „objavené“ v 19. storočí, ale komerčne sa začalo používať až od roku 1912. V roku 1920 si výrobca Belais dal patentovať svoj postup s použitím niklu a zinku a popularita bieleho zlata prudko vzrástla, najmä v období Art Deco.
18kt biele zlato znamená zmes 75% zlata (označenie 750) a 25% paládia alebo platiny. 14kt biele zlato je zmesou 58,5% zlata (označenie 585), už 32,2% striebra a 9,3% paládia. V prípade 9kt bieleho zlata sa jedná o zmes iba dvoch kovov, a to 37,5% zlata a 62,5% striebra.
Ružové zlato
Ružové zlato uzrelo svetlo sveta v 19. storočí v Rusku vďaka slávnemu Carlovi Fabergemu a jeho svetoznámym Fabergého vajíčkam. Hlavnou zložkou prímesi tu nie je nič iné ako meď a jej pomer dodáva ružovému zlatu jemný ružový až takmer dramatický ružový nádych (niekedy sa označuje ako červené zlato - zmes 75 % zlata a 25 % medi). Ružové zlato si následne získalo popularitu v USA, kde ho ďalej propagovala spoločnosť Cartier svojím slávnym „Trinity prsteňom“ - prsteňom s tromi krúžkami z troch farieb zlata.
Aj ružové zlato sa samozrejme líši v pomeroch prímesí podľa stupnice karátov. 18kt ružové zlato je kombináciou 75% zlata, 9,2% striebra a 22,2% medi. Pri 14kt zlate nájdeme 58,3% zlata, 9,2% striebra a 32,5% medi a 9kt zlato má prímesi medi najviac, teda 37,5% zlata, 20% striebra a 42,5% medi.
Zelené a čierne zlato
Nezvyčajné farby, hovoríte si? Áno aj nie, všetko je v názvosloví. U zeleného zlata sa skôr jedná o žlté s ľahkým nádychom do zelena. Tohto tónu sa získa použitím striebra v zliatine zlata, niekedy s prímesou medi a zinku. Popularita tohto šperku dosiahla svoj vrchol na prelome 19. a 20. storočia počas secesie a edwardiánskej éry.
Výnimkou oproti všetkým vyššie spomínaným je čierne zlato, ktoré nevzniká vďaka prímesiam, ale dodatočnej povrchovej úprave. Zlato je pokryté tenkou, ½ mikrónu hrubou vrstvou ruthénia. Týmto procesom sa dosiahne práve požadovaná sýto čierna farba.
farba zlata |
karáty |
Zlato |
Striebro |
Meď |
Zinok |
Palladium |
---|---|---|---|---|---|---|
žltá |
9kt |
37,50% |
42,50% |
20% |
|
|
žltá |
14kt |
58,50% |
30% |
11,50% |
|
|
žltá |
18kt |
75% |
15% |
10% |
|
|
biela |
9kt |
37,50% |
62,50% |
|
|
|
biela |
14kt |
58,50% |
32,20% |
|
|
9,30% |
biela |
18kt |
75% |
|
|
|
25% Pd nebo Pt |
ružová |
9kt |
37,50% |
20% |
42,50% |
|
|
ružová |
14kt |
58,50% |
9,20% |
32,30% |
|
|
ružová |
18kt |
75% |
2,75% |
22,25% |
|
|
Pozlátenie, porhodiovanie
Pozlátené šperky sú veľmi obľúbené vďaka svojej veľkej podobnosti so zlatom a dostupnej cene. Najčastejšie sa pozlacujú strieborné alebo oceľové šperky. V prípade pozlátených šperkov je dôležité, aby ste sa o ne starali. Keďže ide často o tenkú vrstvu v mikrónoch, akékoľvek neopatrné používanie šperku môže spôsobiť rýchlejšie opotrebovanie pozlátenej vrstvy.
V ideálnom prípade a správaním sa k šperku sa však môže udržať roky a roky.
Keďže striebro má tendenciu časom preniknúť do zlatej vrstvy a farba zlata postupne bledne, šperky sa pred pozlátením pokrývajú vrstvami niklu alebo rhodia, ktoré vytvárajú bezpečnú bariéru medzi striebrom a zlatom. Zlatá vrstva tak vydrží oveľa dlhšie. Vrstva niklu sa používa aj v prípade pozlacovania ocele.
Rhodiovanie sa nachádza v šperkoch zo striebra a bieleho zlata. Vrstva rhodia chráni šperky pred koróziou, zvyšuje ich odolnosť voči vonkajším vplyvom, ako je poškriabanie, je hypoalergénna a zvyšuje ich lesk.
Ako udržať svoje šperky stále krásne?
Pre šperky, či už zlaté alebo strieborné, platia všeobecne základné pravidlá. Zjednodušene si ich zhrňme do bodov a snažme sa tieto pravidlá dodržiavať.
Pravidlo č. 1
Šperky nemajú rady morskú vodu (dovolenka), ani chlórovanú vodu (a nehovoríme len o bazénoch, chlórovaná je aj voda z vodovodu). Preto si pri kúpaní šperky vždy odložte.
Pravidlo č. 2
Nielen chlór a morská soľ, aj akékoľvek iné chemické látky, napríklad opaľovacie krémy, parfémy. To všetko môže s kovom reagovať a narušiť tak jeho integritu.
Pravidlo č. 3
Akékoľvek ohýbanie, drhnutie alebo iné mechanické zásahy sú pre šperky škodlivé a hrozí ich poškodenie. Hovoríme najmä o nosení náhrdelníkov a náramkov na spanie, pri športe alebo fyzickej práci.
Pravidlo č. 4
Keď šperky nenosíme, uložíme ich do pôvodnej krabičky alebo šperkovnice. Stojany sú veľmi pekné, ale nechránia šperky pred vonkajšími vplyvmi.
Pravidlo č. 5
Keď šperky nenosíme, uložíme ich do pôvodnej krabičky alebo šperkovnice. Stojany sú veľmi pekné, ale nechránia šperky pred vonkajšími vplyvmi.
Zlato ako investícia
Zlato si zachováva svoju hodnotu a má svoje miesto v investičnom portfóliu. Jeho cena v priebehu času neustále rastie. Aj pri občasných poklesoch ceny je z dlhodobého hľadiska výnosnou investíciou.
K investíciám do zlata sa síce ľudia často obracajú v nepokojných dobách, kedy sa obávajú znehodnotenia svojich financií, ale to nikomu nebráni vážiť si svoje zlaté šperky aj v dobách pokoja.
S obstaraním zlatého šperku tak vlastne investujete, pretože je viac než pravdepodobné, že za pár rokov bude mať vyššiu hodnotu, ako keď ste si ho zaobstarali.
Zlatá chuťovka
Chcete sa cítiť výnimočne a zažiť niečo, čo neokúsil len tak hocikto? A viete, že existuje jedlé zlato? Zlato ako biologicky nerozložiteľný prvok nemá síce žiadne zdraviu prospešné účinky, ale tiež vám neuškodí. Nemáte sa čoho obávať, jedlé zlato musí spĺňať prísne podmienky EÚ a USA potravinárskych komisií a musí ísť o čisté zlato.
Väčšinou sa s ním stretnete v špičkových reštauráciách alebo voľnopredajných predmetoch ako napr. šampanské so zlatými plátkami.
Tak ruku na srdce, už máte chuť na zlato?