SK
Čo je diamant
Keď povieme, že sa jedná o veľmi tvrdý drahý kameň , bude
to pravda. Pozrime sa ale na diamant a na to, čo to vlastne je, trochu podrobnejšie.
Surový diamant si možno pomerne ľahko pomýliť s obyčajným kryštálom alebo kusom horniny. Táto kryštalická forma uhlíka (C - Carboneum), ktorá sa v prírode vyskytuje v dvoch čistých formách: diamant a grafit, sa pri opracovaní mení zo škaredého káčatka na prekrásnu lesklú labuť.
Adamas a al-mas
Vo vašej šperkovnici sa neskrýva len tak hocijaký drahý kameň. Diamant je údajne jeden z najtvrdších prírodných minerálov na svete a jeho nezničiteľnosť je doslova vpísaná do samotného názvu – označenie diamant pochádza
z gréckeho „adamas“ čiže nepremožiteľný. Názov má svoj pôvod aj v arabčine v slove „al-mas“, čo je
v preklade najtvrdší.
Tri NAJ diamantu
Diamant je jediným drahým kameňom, ktorý sa skladá len z jedného chemického prvku, ktorým je už spomínaný čistý uhlík. Okrem toho odoláva veľmi vysokým teplotám (až 1300 °C) a všetkým chemickým zlúčeninám a môže byť poškriabaný a znehodnotený len iným diamantom.
Ako vzniká diamant
Podľa vedcov došlo k vzniku diamantov približne pred 3,3 miliardami rokov . Niektoré sú dokonca mladšie a údajne
sa objavili iba pred 100 miliónmi rokov.
Na ich zrod bol potrebný vysoký tlak a teplota, a preto ideálne podmienky na premenu čierneho uhlíka na trblietavé diamanty boli len v hĺbke 140 až 200 km pod zemským povrchom, kde bola teplota približne 1 200 °C.
Diamanty na dosah
Do takej hĺbky a rozžeraveného prostredia by sme sa ale len ťažko dostali. Našťastie erupcia a iné prírodné vplyvy umožnili vyplavenie diamantov na povrch Zeme a v rôznych častiach sveta (ich náleziská sú najmä v Brazílii, Kanade, Afrike alebo Austrálii) bolo možné postupne nachádzať tieto vzácne kamene.
Zásoby drahokamov miznú
Prečo sú diamanty stále vzácnejšie a ich cena rastie? Najnovšie výskumy udávajú, že sa na planéte ďalšie diamanty už netvoria, pretože teplota jadra klesla a zmenilo sa aj zloženie hornín. Posledná diamantová baňa bola objavená pred viac ako 15 rokmi a odborníkom nezostáva nič iné ako hľadať iné spôsoby ťažby alebo vytvárať syntetické diamanty v laboratóriách.
Ako vyzerá diamant
Najbežnejší je bezfarebný diamant . Dajú sa ale zohnať aj diamanty
v rôznych odtieňoch, od béžových či hnedých cez vzácne oranžové a žlté až po modré alebo zelené. Spektrum farieb
je široké, avšak s nimi pochopiteľne rastie aj ich cena, pretože
sa ich na trhu predáva len hŕstka. Najcennejšími diamantmi sú červené, fialové a ružové .
Typický tvar opracovaného diamantu pozná asi každý. 💎 v dnešnej dobe sa dá premeniť do tvaru srdca, oválu alebo kvapôčky.
V každom prípade je ale najdôležitejšia kvalita brusu . Správne brúsený diamant odráža svetlo vo farbách dúhy, trblieta sa do všetkých strán a tomu zodpovedá aj jeho cena.
Briliant vs. diamant
Kdeže, nie je to jedno a to isté.
Diamant sa hovorí drahému kameňu v prírodnom stave, v akom bol vyťažený alebo nájdený. To znamená, že diamant vo svojej šperkovnici pravdepodobne nemáte a ani mať nikdy nebudete.
Briliant je označenie diamantu, ktorý už má za sebou brúsenie
a špeciálne opracovanie a je možné ho použiť do šperkov.
Briliant je to , čo sa blyští na vašom prstienku , náušniciach alebo prívesku .
Diamantové šperky teda vo svojej podstate obsahujú prírodný diamant, ale zdobí ich vybrúsený drahý kameň do určitého tvaru pomocou tzv. briliantového brusu alebo briliant.
Zirkón vs. diamant
Ako spoznať diamant od zirkónu, respektíve briliant od zirkónu?
Na prvý pohľad rozdiel nespoznáte. Prejaví sa až v priebehu času, keď zirkón začne postupne strácať svoj jas a ligot (niekedy už po jednom roku nosenia). To je dané tým, že sa zirkón vyrába zo syntetického materiálu, tzv. kubického zirkónu, ktorý vzniká v laboratórnych podmienkach pri teplotách až 3 000 °C, a zďaleka nemá taký index lomu svetla ako briliant. Na druhú stranu briliant je pre svoje unikátne vlastnosti zase výrazne drahší.
Diamant a jeho tvrdosť
Podľa Mohsovej stupnice tvrdosti, ktorú zostavil Friedrich Mohs (1773 – 1839) má diamant tvrdosť 10 , čo je tvrdosť najvyššia. Napríklad rubín má tvrdosť 9, smaragd a akvamarín 7,5–8 a jadeit 6.
Čo je tvrdšie ako diamant? Je vôbec niečo také? Ešte tvrdší ako diamanat je údajne minerál kryštalizujúci v hexagonálnej sústave, ktorému sa hovorí lonsdaleit . Jeho bežná tvrdosť sa pohybuje medzi 7 a 8 stupňami, ale pokiaľ je naozaj čistý a bez nedokonalostí, môže byť jeho tvrdosť až o 58 % vyššia ako u diamantu. Ďalší materiál s veľkou tvrdosťou objavili vedci vo Fínsku. Ide o časti meteoritu, ktorý dopadol v roku 1971 blízko osady Haverö.
Ako spoznať pravý diamant
Existujú rôzne triky, ako spoznať, či je diamant pravý. Napríklad je možné ho zahriať v dlani a potom nalepiť na šikmé sklo, kde by mal zostať prilepený, alebo ho vhodiť do nádoby s vodou a počkať, či pôjde ku dnu, čo by mal pravý diamant správne urobiť.
Najistejšie ale je zaobstarať si šperky s diamantom, ku ktorým predajca prikladá certifikát pravosti . Pri nákupe tento dokument vždy vyžadujte, nech máte istotu, že nekúpite falzifikát.
Využitie diamantu
V priebehu storočí sa našlo mnoho spôsobov využitia diamantu. Tu sú niektoré z nich.
Diamant z pohľadu histórie
Rytieri v staroveku verili, že diamant im prinesie neporaziteľnosť (pravdepodobne pre svoju ohromnú tvrdosť), a preto si ho dávali pod brnenie. Pre svoju krásu a čistotu sa považuje za symbol úprimnej lásky, a práve tu vznikla tradícia diamantových zásnubných prsteňov.
Diamant v šperkárstve
Nezostalo samozrejme len pri zásnubných prsteňoch. V súčasnej dobe zdobí jeden diamant ak nie viac týchto drahokamov náramky , náušnice, prstene, náhrdelníky alebo prívesky.
Diamant v priemysle
Ďalším odvetvím, kde sa môžeme stretnúť s diamantmi, je priemysel. Tu sa bezcenné diamanty, ktoré majú napríklad zlú farbu alebo nedostatočnú čistotu, používajú na výrobu rezných, vŕtacích a brúsnych nástrojov alebo práškov a pást. Dôvod je jednoduchý - vydržia večne.
