Možno máte aj vy v zamatovej krabičke uložený starožitný šperk, zdobený nádherným starobrusným diamantom. Určite vôbec nepochybujete o tom, že by drahý kameň nebol drahým kameňom. Možno je ale opak pravdou. Jednoduchým okom rozdiel medzi prírodným a umelým kameňom nespoznáte. Často nespoznáte ani rozdiel medzi kameňom a sklom. Niekedy môže byť rozpoznanie náročné aj pre profesionála.
V onej zamatovej krabičke máte starostlivo uložený šperk, ktorý vaša babička dostala od svojej babičky. Ste očarení krásnou starou prácou aj kameňom starého brúsu. Chceli by ste poznať jeho hodnotu, a tak šperk zanesiete k odborníkovi. Máte predstavu o cene, ktorá určite nie je malá - veď sa jedná o naozaj starý kúsok! Aké je potom ale vaše rozčarovanie, keď vám odborník povie, že kameň v skutočnosti vôbec nie je kameň, ale obyčajné sklo…
Keď šperk „zdobí“ sklo
Táto situácia nie je vôbec výnimočná. V minulosti naši predkovia mnohokrát prichádzali o významné časti majetkov. Ako ekonomicky situáciu zvládnuť, a pritom nestratiť glanc? Riešením bývalo často práve vybratie drahého kameňa a jeho predaj. Šperk bol potom „ozdobený“ sklom. Stále vyzeral pekne a hodnotne, a sklenený „kameň“ sa od skutočného na prvý pohľad nelíšil. Cena šperku už ale bola minimálna. A pretože sa o tomto kroku väčšinou taktne mlčalo, šperk zdobený sklom sa potom odovzdával z generácie na generáciu ako veľmi hodnotná starožitnosť…
Triky staré ako ľudstvo samo
Sklo ale nebolo jediné, čím bolo možné šperky výmenou za drahé kamene zdobiť. Sklo totiž bolo krehké a zraniteľné, ľahko sa rozbilo aj poškriabalo. Prvé pokusy o výrobu syntetických kameňov tak prebiehali už v 1. pol. 19. storočí. V roku 1837 vyrobil francúzsky chemik Marc Antoine Gaudin umelý rubín. Až o mnoho rokov neskôr, roku 1891, vyriešil syntézu taktiež francúzsky chemik Auguste Victor Louis Verneuil. Postup bol potom zverejnený až v roku 1902 a prvý syntetický zafír bol oficiálne patentovaný roku 1911. Z toho vyplýva, že v obehu je množstvo syntetických kameňov , ktoré môžu byť aj pomerne staré.
Ako to teda je? Syntetické vs. prírodná
Prírodné kamene boli vyťažené v prírode, a vznikli výhradne prírodnou cestou, dlhým a náročným geologickým procesom. Práve preto sú úplne jedinečné, a tak cenné. Pokiaľ by sa vám ale do ruky dostal práve vyťažený drahý kameň, možno by ste ho ani nerozpoznali. Preto ho treba upraviť. Nie je nič krajšie, ako keď sa zo surového drahého kameňa vybrúsi trblietavý skvost.
Syntetické kamene sa chemicky, opticky aj fyzikálne od prírodných prakticky nelíšia – a to vrátane tvrdosti a indexu lomu. Rozdiel je v tom, že boli vyrobené, a to buď Verneuilovou metódou (tzv. postupnou kryštalizáciou), alebo Czochralskiho metódou, teda rozpúšťaním alebo inými laboratórnymi metódami.
Umelé vs. prírodné kamene z pohľadu investície
Pokiaľ okrem krásy kupujete drahé kamene aj s ohľadom na investíciu, potom iste nebudú vo vnútri vášho trezoru tie laboratórne vytvorené. Tie skrátka nikdy pravú ekonomickú hodnotu prírodných kameňov nenahradia. Prírodné kamene nikdy nestrácajú na hodnote, zhodnocuje ich čas a ich investičná hodnota je dlhodobá. Hodnota laboratórne vytvorených kameňov oproti tomu za posledných pár rokov klesla o celých 60%.
Seriózny predajca vám vždy povie, o aký kameň sa jedná. Ku všetkým našim šperkom s drahými kameňmi , obdržíte aj certifikát pravosti.